psy
čivava
Čivava podľa originálneho názvu Chihuahua je pomerne rozšírené trpasličie plemeno psa, pôvodom z Mexika. Vďaka snahe amerických chovateľov je čivava od roku 1942 plemeno podľa FCI zaradené do skupiny 9: spoločenské a sprievodné plemená a do sekcie 6.
Čivava je najmenšie plemeno psov. Jeho meno je odvodené od mexického štátu Chihuahua, kde bol jeho výskyt po prvýkrát doložený. Indiánske povesti spomínajú čivavu ako ochrancu zomrelých náčelníkov na ceste do sveta duchov. Nie je však známe, či jeho výskyt v tejto oblasti je pôvodný, alebo či sa tu nedostal s obchodníkmi z Japonska alebo Číny.
História
Jedna z možných histórií čivavy sa datuje k roku 1884 na základe vynaliezavosti Mexičanov predávať čivavy okoloidúcim turistom. V tomto období neexistoval ešte oficiálny názov čivava ale mexicko-texaský alebo arizonský pes vzhľadom miesto, kde boli tieto psy predávane. Postupom času bol predaj spájaný s mexickým mesto Chihuahua z čoho pramení aj originálny názov. V roku 1904 sa dostala prvá čivava do zápisu Amerického kynologického klubu.
Typy plemena
Existujú dva typy plemena a to – krátkosrstá a dlhosrstá čivava (kríženie jorkšírsky teriér a papillon plus krížené čivavy (posudzovanie na výstavách osobitne).
Vzhľad
Charakteristické znaky sú okrúhla "jablková" hlava so stojatými veľkými ušami, ako netopier. Ňufáčik malý, hore rovný, dole zaoblený. Výška okolo 20 cm, hmotnosť okolo 2 kg. Chvost zdvihnutý, zahnutý. Povahou je milý, prítulný a priateľský.
Pes najmenšieho vzrastu na svete výšky v kohútiku od 15 do 23/24 cm a s hmotnosťou od 0,5 do 2,8/3 kg. Telo čivavy sa vyznačuje rovným chrbtom, chudými plecia, hlbokým hrudníkom. Vzhľad hlavy mierne okrúhly, predĺžená lebka a ploché líca. Oči sú vzhľadom na výšku čivavy veľké, ďaleko od seba zasadené- tmavej, rubínovej či svetlej farby v závislosti od farby srsti. Uši sú nápadne veľké a rožírené v uhle 45 stupňov. Krátkosrstá čivava má srsť krátku, na ušiach a chvoste dlhšiu. Dlhosrstá čivava má srsť dlhú ale mäkkú a vlnistú, na ušiach, zadných končatinách a chvoste vytvára akýsi lem. Obľúbeným symbolom je okružie, nachádzajúce sa na šiji. Farby srsti sú rozmanitého druhu.
Priestor a pohyb
Malé nároky na priestor avšak nutnosť umiestniť ležisko v blízkosti majiteľov (závislosť na majiteľoch). Nároky na pohyb sú síce menšie v porovnaní s väčšími psami ale nutné približne 1,5 až 3 km denne. Preferovaný šport agility. Pre toto plemeno je dôležité zabezpečiť patričnú ochranu pred zimou.
Hygiena
Kúpeľ sa odporúča jeden krát mesačne, predtým je potrebné vykefovať gumovou kefou. Denné čistenie okolia oči napríklad bórovou vodou z dôvodu stôp po slzách atď. Pravidelná kontrola uši, výstrahou je mykanie hlavou či škrabanie v okolí uší. Pravidelné strihanie pazúrikov, keďže čivava je ľahká, nemôžu sa jej pazúriky obrusovať samé chôdzou ako u väčších psov.
Výživa
Kŕmenie do ôsmeho týždňa – 4x denne. Od ôsmeho týždňa, do šiestich mesiacov – 3x denne. Po šiestom mesiaci – 2x denne. Odporúčané je zahrnúť do suchej stravy aj surovú stravu. V obľube má jablká, hrozná banány. Potreba žrať trávu sa minimalizuje zeleninou a ako bielkovina sa dá použiť natvrdo uvarené vajce, cottage syr, jogurt. Pri dodržaní nárokov na starostlivosť sa čivava zvyčajne dožíva 12-14 rokov.
Odlišnosti plemena
Riziko príchodu šteniat na svet si môže vyžadovať nutnosť použitia cisárskeho rezu.
Podobnosť s inými psami
Pri krátkosrstých čivavách je možnosť zámeny s pražským potkaniarikom.
Iné projekty
-
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čivava -
Kolia
-
Vzhľad
Borderská kólia je pes atraktívneho vzhľadu, strednej veľkosti, s pomerne ľahko udržovateľnou srsťou rôznych farieb, pričom prevažujú bielo-čierne jedince. V žiadnom farebnom variante však nesmie prevažovať biela.
Štandard tohto plemena je značne voľný a toleruje sa pomerne veľká variabilita vo vzhľade. Dnes sa preto môžeme stretnúť s dvoma hlavnými líniami borderských kólií a to "pracovnou borderkou" a "show borderkou" ("exteriérová borderka"). Show borderka má svoje korene najmä v Austrálii a na Novom Zélande, kde sa chovateľom podarilo vyšľachtiť borderskú kóliu s elegantnejším exteriérom, ktorá na výstavách žne úspechy. Exteriérové borderské kólie sú jedince s vyšším telesným rámcom, výraznejšou hlavou a bohatším osrstením. Na úkor väčšej elegancie však táto línia stratila typické držanie hlavy, chýba jej správny pohyb a držanie chvosta, ktoré je priamo úmerné so správnou prácou zadných nôh pri pasení.
Takzvané pracovné borderky sú jedince subtílnejšieho telesného rámca. Správne nasadenia chvosta sledujúceho obrys zadných nôh úzko súvisí s kvalitou práce jedinca. Pracovné borderky nesú hlavu nižšie ako telo, vďaka čomu sa pohybujú špecifickým spôsobom.
Dnes sa chovatelia pokúšajú šľachtiť jedince vhodné na prácu aj na výstavy.
Povaha a upotrebenieBorderská kólia je mimoriadne inteligentné plemeno. Pri svojom pracovnom využití sa jedince museli spoliehať na svoje vlastné schopnosti, čo z neho spravilo bystrého a nezávislého psa. Schopnosť pásť majú borderské kólie vrodený, čo sa prejavuje tým, že pasú všetko, čo sa hýbe - ovce, kravy, ale aj mačky, kačky, či deti. Je to plemeno plné energie, ktorú potrebuje zmysluplne spotrebovať. Okrem pasenia sú vhodné rôzne kynologické športy ako sú agility, tanec so psom, flyball, frisbee, športová kynológia a pod. V rukách neskúseného majiteľa sa môže z borderky stať nervózny a podráždený jedinec, pri nedostatku aktivity máva deštrukčné sklony.
Je to rýchlo sa učiace a ľahko ovládateľné plemeno s veľkou chuťou pracovať. Vďaka tomu môžeme plemeno stretnúť aj v úlohe záchranárskeho, lavínového psa, či canisterapeuta alebo psa vyhľadávajúceho drogy.
HistóriaPlemeno bolo vyšľachtené ako pastiersky pes v horských podmienkach na hraniciach Anglicka a Škótska. Jeho hlavná úloha tkvela v nadháňaní stád oviec. Pri tejto činnosti využívajú pre toto plemeno špecifickú techniku - stádo fixujú pohľadom, čo na ovce pôsobí takmer ako hypnóza. Borderky sa často prikrčia, čím ovciam naznačujú skok. Spolu s fixujúcim pohľadom je toto základný spôsob práce borderských kólií pri pasení. Ďalšou špecifickou črtou tohto plemena je jeho schopnosť okamžite, aj v skoku sa otočiť do potrebného smeru a to aj v nezvyčajne ostrom uhle.
Pravdepodobnými priamymi predkami borderských kólií sú:
Vďaka špringeršpanielovi získala borderská kólia reflex prikrčenia k zemi, čím sa z obyčajného štekajúceho a hryzúceho pastierskeho psa stal výkonnejší pracovný pes. Od greyhounda získalo plemeno rýchlosť, vytrvalosť a tvar uší. Neskôr sa k tomuto krížencovi primiešala tiež krv bradatých kólií.
Ako všetky pracovné plemená, ani borderská kólia nevznikla cieleným chovom. Pastieri si jednoducho vyberali najlepšie pasúce jedince, na ktorých potom odchovávali ich potomkov. Základným kritériom boli teda pracovné vlastnosti psa a nie jeho vzhľad. Aj po založení ISDS (Medzinárodná organizácia ovčiarskych psov) v roku 1906 sa do plemennej knihy zapisovali rôzne jedince aj neznámeho pôvodu, ktoré mohli vylepšiť vlastnosti plemena.
Slávne borderské kólie- Rico- vedel rozpoznať okolo 200 predmetov podľa ich názvu.
- Fly a Rex z filmu Prasiatko Babe
- Bingo z filmu Bingo
- Nop z knihy Nop's Trials od autora Donalda McCaiga, ktorý v nej popisuje príbehy svojej borderskej kólie Nopa.
- Pes za kresleného seriálu Footrot Flats.
- Mike z filmu Down and Out in Beverly Hills.
- Angelo, z video hry Final Fantasy VIII.
- Murray, kríženec borderskej kólie zo sticomu Mad About You.
- Sam,z knihy Psia hliadka.
Zdroj- Cunliffeová, Juliette: Encyklopédia PSY. Vydavateľstvo SLOVART, Bratislava 2004, ISBN 80-7145-821-X
Externé odkazy- Border & Bearded Collie klub
-
Zlatý retríver
z Wikipédie, slobodnej encyklopédieZlatý retríver 
Krajina pôvodu Spojené kráľovstvo FCI kód 8/1/111 Štandardy AKC, ANKC, CKC,FCI, KCUK, NZKC,UKC Výška 56 - 61 cm (suky)
51 - 56 cm (psy)Hmotnosť 27 - 36 kg Pôvodné určenie aportér zveri a vtáctva Terajšie určenie spoločník, záchranár, vodiaci pes, strážny pes Názov v krajine pôvodu Golden retriever Synonymá Zaužívaná skratka GR Zoznam psích plemien
Psí portálZlatý retríver je psie plemeno uznané v FCI v skupine 8 pod číslom 111.
Obsah
[skryť][upraviť]Pôvod
Zlatého retrívera začal v 19. storočí chovať Lord Tweedmouth, ktorý chcel vyšľachtiť schopného loveckého psa s atraktívnym vzhľadom. Za týmto účelom využil žltého retrívra, ktorý sa narodil vo vrhu čiernych retríverov, a dnes už neexistujúceho tweedskeho vodného španiela. V roku 1868 sa narodili prvé šteniatka. Lord Tweedmouth použil ako jeden z prvých chovateľov pri šlachtení plemena líniovú plemenitbu. V jeho šľapajách potom pokračovali vikomt Harcout a pani Charlesworthová.
K uznaniu plemena žltý retríver došlo v roku 1903 v britskom Kennel klube. O desať rokov neskôr bol založený klub. Dnešný názov - zlatý retríver - bol prijatý až v roku 1920, pričom predtým bolo plemeno označované prívlastkom žltý alebo zlatý.
[upraviť]Vzhľad
Zlatý retríver je pes stredne veľkého, vyváženého a súmerného rámca. Má priestorný hrudník, rovné predné a svalnaté zadné končatiny. Má mohutnú, dobre osvalenú kostru, umožňujúcu elegantnú chôdzu bez kolísania. Chrbát je rovný, v bedrovej časti krátky.
Má širokú lebku so zreteľným stopom, nie príliš dlhou papuľou, čiernym nosom a dobrosrdečnými hnedými očami. Nos môže v starobe, prípadne po dlhej zime zružovieť. Uši nosí zvesené a posadené vo výške očí. Chrup je nožnicový.
Srsť zlatého retrívera môže byť hladká alebo zvlnená. Má nepremokavú podsadu. Sfarbenie srsti sa pohybuje od krémovej až po zlatavo červenú. V Európe sa uprednostňuje zlatá a krémová farba, v USA zasa sýta zlatá až zlatočervená.
[upraviť]Povaha
Zlatý retríver je inteligentné pracovné plemeno vhodné aj do chladnejšieho počasia. Ide o pokojné, trpezlivé a pozorné plemeno, väčšinou nie agresívne. Pri strážení málokedy napáda. Ako každé poľovné plemeno, aj zlatý retríver má vyvinutý lovecký pud, ktorý treba výchovou a výcvikom usmerniť podľa potrieb majiteľa.
Zlatý retríver je aktívne plemeno, ktoré okrem pravidelných každodenných prechádzok vyžaduje zamestnanie, inak môže trpieť obezitou, prípadne poruchami správania. Vhodné je aportovanie, rozlišovanie predmetov, stopovanie, rôzne kynologické športy a pod.
Ide o veľmi sociálne plemeno, ktoré potrebuje blízky kontakt so svojou svorkou a preto nie je vhodné na kotercový chov.
[upraviť]Využitie
Zlatý retríver bol šľachtený ako lovecké plemeno. Používal sa na donášanie zastrelených vtákov nielen na súši ale aj vo vode. (angl.: to retrieve = priniesť).
Dnes je toto plemeno známe svojou vyváženou povahou, dobrou znášanlivosťou s cudzími ľuďmi a deťmi. Vďaka vysokému stupňu naviazanosti na človeka patrí medzi ľahko cvičiteľné plemená. Kvôli tejto vlastnosti, vysokej inteligencii a schopnosti prispôsobiť sa je dnes zlatý retríver často využívaný ako vodiaci pes pre nevidiacich alebo hluchých, či terapeutický pes a tiež ako záchranársky pes. Najčastejšie ho však vidieť ako rodinného psa.
[upraviť]Zvláštnosti plemena
Pretože popularita tohto plemena v poslednom čase značne stúpla, a dochádza k nepremyslenému kríženiu, môžu sa vyskytovať nielen dedičné choroby, ale i poruchy v chovaní – hryzavosť, nedotklivosť, bojazlivosť alebo agresivita.
[upraviť]Starostlivosť
Nielen, že je potrebné naučiť psa stáť vo výstavnom postoji, ale i úprava srsti by sa mala stať súčasťou prípravy. Strih by sa mal urobiť približne 2 týždne pred výstavou, aby sa srsť scelila. V tejto dobe by sa mal pes i okúpať, aby sa srsť stačila dostať do jej prirodzenej podoby. Strih môže pomôcť optickému potlačeniu niektorých nedostatkov, ako je výška, celkový rámec psa, uhlenie končatin, chvost atď. Pokiaľ si na toto sami netrúfate, zverte svoje zviera do rúk odborníkov v salónoch, a ti isto toto vyriešia za vás.
[upraviť]Chov
Každý deň nasypať granule primerané veku psa, tak isto vodu. Každý deň prechádzka v prírode alebo sa poriadne prejsť. Ustajnenie v koterci je pre zlatého retrívera krajne nevhodné, pretože jeho citlivá povaha trpí nedostatkom kontaktu s rodinou a poruchy povahy sú v tomto prípade nevyhnuteľné. Pes by mal bývať s vami v dome, kde by mal mať k dispozícii vlastný, dostatočne veľký pelech. Ten by mal byť v byte umiestnený tak, aby v ňom pes mohol nerušene odpočívať, ale zároveň sledovať dianie v rodine.
Labradorský retríver
z Wikipédie, slobodnej encyklopédieLabradorský retríver 
Krajina pôvodu Spojené kráľovstvo FCI kód 8.1.122 Štandardy FCI Výška 54-56 cm (suky)
56-57 cm (psy)Hmotnosť 25-34 kg Pôvodné určenie spolocnik Terajšie určenie spoločník, služobný pes, canisterapeutický pes, vodiaci pes, Názov v krajine pôvodu Labrador Retriever Synonymá labrador, labroš Zaužívaná skratka LR Zoznam psích plemien
Psí portálLabradorský retríver je plemeno psa uznané v FCI v skupine 8 pod číslom 122.
Obsah
[skryť][upraviť]Vzhľad
Labradorský retríver je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Nosí ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Nemal by byť pretočený na chrbát. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Horné aj dolné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný. Krátka a hustá srsť môže byť čiernej, čokoládovej alebo krémovej farby.
[upraviť]Názov
Labrador dostal svoje pomenovanie podľa polostrova, na ktorom bol podľa tradície vyšľachtený.
I keď dnešný labrador loví už len loptičky a prináša skôr papuče, jeho predkovia boli výkonné lovecké psy, ktoré boli nasadzované na vyhľadanie zveri a prinášanie bažantov, kačíc a inej operenej zveri. Labrador sa vďaka tejto jeho schopnosti radí medzi retrívre, čomu vďačí aj za druhú časť svojho pomenovania (retrieve - po anglicky donášať).
Pomenovanie labradorský retríver sa používa už od roku 1839.
[upraviť]História
Podobne ako novofunlandský pes a landseer, pochádza aj labradorský retríver z východného pobrežia Kanady, aj keď nie z polostrova Labrador, ale z okolia Newfoundlandu. Medzi jeho príbuzných patrí zlatý retríver, hladkosrstý retríver a iné.
Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného, kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť.
Začiatkom 19. storočia sa z Kanady a pobrežia Newfoundlandu dostal St. John´s Water Dog do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre.
Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval aj prvý štandard. Vďaka úspechom labradorov na výstavách si toto plemeno rýchlo našlo svojich priaznivcov. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná. Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.
Prvý uznaný žltý labrador bol Ben of Hyde, ktorý sa narodil v roku 1899 v chovateľskej stanici majora Charlesa Radclyffa. Čokoládové labradory boli uznané až v roku 1964 vďaka odchovom v chovateľskej stanici Cookridge Tango.
[upraviť]Slávne psy
- Koni Polgrejv, labradorský retríver Vladimira Putina
